Montenegro alebo Čierna hora. Krásna krajina v ktorej som absolvoval 6 týždňovú stáž počal leta 2010. Už samotná cesta bola prijemným dobrodružstvom. Cestoval som medzinárodným vlakom z Budapešti do Podgorice, hlavného mesta Čiernej hory. Dvadsať jedna hodín vo  vlaku je fakt mnoho ale kompenzovalo sa to krásnym výhľadom do kaňonov, horskej prírody a nespočítateľne veľa železničných tunelov v ktorých sa príjemne driemalo na mojom lôžku.

Cesta ubehla rýchlo. Po dohode  mailom, na stanici ma už očakával člen IAESTE Montenegro. Alexander ma zaviezol autom na privát v ktorom boli ubytovaný všetci stážisti. V malebnom domčeku na okraji Podgorice nás bývalo 6 študentov z rôznych kútov starej Európy a Afriky. Každý z nás býval vo vlastnej izbe a užívali sme spoločne WC, kuchynku a terasu. V izbách nechýbala TV a rádio, ale tie sme rýchlo vymenili za spoločne príjemne posedenie na terase počas teplých večerov. Jedine čo mi chýbalo bola klimatizácia (keďže väčšinou dní vládli tropické horúčavy) a pripojenie k internetu.

V prvý pracovný deň ma členovia IAESTE MN zaviedli do práce a zoznámili zo šéfom a kolegami. Stáž som absolvoval v architektonickom ateliéry BusinessART. V prvom týždni som si osvojil odlišný softvér a následne v ňom začal pracovať. V kancelárii sa pracovalo na rôznych projektoch takže ma pridelili k tímu ktorý pracoval na rekonštrukcii miestneho hotela. Úlohou bolo úprava, tlač súborov, rysovanie rezov a následná konzultácia. Touto prácou v tíme som značne zdokonaľoval anglický jazyk. Pracoval som 5 až 8 h podľa potreby. Stáž nebola iba o práci. Mnoho času som strávil odbornou diskusiou ale aj priateľskom rozhovore v mladom kolektíve inžinierov a architektov. Obedy boli na to najvhodnejšie keďže kuchynka zamestnancov bola súčasťou offisu. Stravu som si zabezpečil sám objednávkou z neďalekej reštaurácie alebo ohrial a skonzumoval v našej útulnej kuchynke.

Víkendy sa niesli v dovolenkovom duchu a cestovaním po krásnej krajine. Stážisti, aj za pomoci lokálneho centra IAESTE sme organizovali výlety do prímorských letovísk BAR, SUTOMORE, BUDVA, KOTOR. Taktiež sme sa boli obdivovať krásy tunajších hôr na severe Národného parku DURMITOR. Odporúčam sa vyzbrojiť srbským hovorovým slovníkom – pracovníci železníc veľmi po anglicky nevedia J. Počas týždňa sme vyrážali na prechádzky za architektonickými pamiatkami a malebnými zakutiami  PODGORICE.

Na záver, stáž plne naplnila moje očakávania. Spoznával som prácu v ateliéry, nadviazal som množstvo priateľstiev, precestoval som krajinu, spoznal kultúrne obyčaje a zdokonalil sa v anglickom jazyku. Vďaka týmto skúsenostiam môžem povedať, že som plnohodnotne prežil prázdniny a urobil krok vpred k naštartovaniu mojej kariéry.