Do Srbska som cestoval vlakom, priamym spojom z Bratislavy cez Budapešť až do Nového Sadu. Cesta trvala približne 11 hodín a do cieľovej stanice som dorazil s hodinovým meškaním. Neskôr som zistil, že v Srbsku všetky vlaky vždy meškajú, čiže nič výnimočné. Zdržanie bolo spôsobené aj čakaním pred srbskou hranicou aj po jej prekročení, nakoľko Srbsko nie je v európskej únii a colníci vykonávajú kontroly cestujúcich. Po príchode do Nového Sadu ma čakal môj IAESTE asistent na dohodnutom mieste pred stanicou, ktorý mi bol pridelený a jeho úlohou bolo najmä zo začiatku mi pomáhať, ukázať mi bývanie, moje pracovisko a pod. Hneď ma odprevadil do môjho bytu a potom ma vzal aj k ostatným stážistom na meeting na miestnej pláži na Dunaji.

Cestu priamym vlakom odporúčam aj kvôli skúsenosti, ktorá sa mi prihodila pri spiatočnej ceste na Slovensko po skončení stáže. Rozhodol som sa ísť autobusom, ktorý mal ísť cez Bratislavu do Viedne, nakoľko bol o polovicu lacnejší a cesta mala trvať o niekoľko hodín kratšie. Avšak, počas jazdy som zistil, že autobus nejde cez Bratislavu a ide priamo do Viedne. Takže som sa uprostred noci ocitol na stanici vo Viedni, kde bolo všetko zatvorené a nevedel som ako sa dostať na Slovensko. Nakoniec som sa dopravil do Bratislavy autobusom, avšak trvalo mi to o niekoľko hodín viac ako cesta vlakom.

Počas stáže som býval na dvoch rôznych miestach. Najprv som bol ubytovaný v podkroví bytu vedúceho IAESTE v centre mesta. Apartmán bol cool, i keď trošku starší, ale výhoda bola, že sme boli priamo v centre. Kedykoľvek sme chceli ísť na pivo stačilo vyjsť z bytu a nebolo treba nikam cestovať. Bývali sme dvaja so študentom z Macedónska  v jednej miestnosti, avšak bola dostatočne veľká. Súčasťou bola aj malá kuchynka s chladničkou a kúpeľňa so sprchou, ktorá bola taktiež celkom fajn. V tomto apartmáne nám nič nechýbalo iba jedna jediná vec a tou bola klimatizácia. Keďže prvé dva týždne, kedy sme tam bývali bolo extrémne horúco, každý deň od 35-43°C, nedalo sa v tom byte prežiť. Z tohto dôvodu  sme sa presťahovali na privát, kde sme bývali štyria v dvoch izbách. Ja s chalanmi z Macedónska a Brazílie sme boli v obývacej izbe a Angličan býval v menšej izbe sám nakoľko sa tam nezmestilo viac postelí. Celá budova vyzerala byť zrekonštruovaná, všetko bolo vcelku nové, ale bola to v niektorých prípadoch dosť fušerácka robota. Niektoré veci sa tam kazili, ale bolo to určite lepšie ako naše intráky. Mali sme kuchyňu, avšak prázdnu, preto sme si museli kúpiť nejaké riady. Kúpeľňa so sprchou bola fajn, veľmi pomocná nám bola práčka, ktorá bola jej súčasťou. Mali sme tam káblovú televíziu s množstvom programov. Zaujímavá vec čo ma prekvapila je to, že tam nemajú žiadne programy v televízii dabované. Čiže všetky zahraničné filmy a relácie sú v pôvodnom znení so srbskými titulkami. Z toho asi aj pramení ich vo všeobecnosti celkom dobrá zdatnosť v anglickom jazyku.

Internet tam nebol, ale vedúci IAESTE nám to pomohol vybaviť. Museli sme si to zaplatiť z vlastného vrecka, ale nakoľko sme to delili na štyroch ľudí bolo to fajn. Taktiež nám vybavil požičaný wifi router.

Pracoval som na Univerzite na Fakulte matematiky a informatiky. Nakoľko cez prázdniny na univerzite nikto nie je pracoval som z domu. Náplňou práce bolo pracovať na XJAF frameworku pre agentov, ktorý bol implementovaný pomocou JEE technológií, a bolo potrebné niektoré časti prerobiť alebo vylepšiť. Keďže som nemal skúsenosti so všetkými potrebnými technológiami, musel som si ich naštudovať. Po naštudovaní som dostal postupne menšie úlohy, neskôr väčšie a zložitejšie. Jednou z mojich úloh bolo napríklad vymyslieť spôsob ako nahradiť technológiu JMS asynchrónnymi volaniami v EJB 3.1. Projekt to bol celkom zložitý, avšak pomohol mi zdokonaliť sa v niektorých technológiách. Komunikácia s vedúcimi prebiehala prostredníctvom internetu a mailov, avšak raz týždenne sme mali meeting aj osobne v škole. Na meetingoch sme prebrali môj progres a riešili problémy s ktorými som sa stretol. Moji vedúci boli profesorka a doktorand, avšak primárne som spolupracoval s doktorandom. Obaja boli  príjemní a snažili sa mi pomôcť, ak som niečo nevedel vyriešiť.

Plat bol veľmi nízky a ten šiel priamo IAESTE, z ktorého zaplatili ubytovanie a stravovanie. Každý potom dostal malú sumu ako vreckové za celu stáž, čo bolo 30 eur na mesiac. Čiže v podstate okrem obeda a večere cez pracovné dni a ubytovania som si hradil všetko z vlastného vrecka. Za celú stáž som teda minul veľa peňazí, ale tie zážitky stáli za to.

Čo sa stravovania týka mali sme na výber fast food reštauráciu na univerzite alebo reštauráciu blízko nášho ubytovania. Do školskej reštiky som chodil iba ak som šiel na meeting v škole, keďže jesť hranolky s vyprážaným bravčovým sa nedá jesť každý deň. Obyčajne sme jedávali v normálnej reštaurácii, kde sme mali zaplatený obed a raňajky alebo večeru každý pracovný deň.  

Každý víkend IAESTE local committee organizovalo nejaké akcie a výlety, takže o zábavu sme mali postarané. Spomeniem Exit Festival v Novom sade, International evening v Belehrade, Rafting na rieke Tara v Čiernej Hore, Jazz festival v Niš, Trumpet festival v Guči atd. Zúčastnil som sa na všetkých akciách a všetky boli úplne super. Okrem toho sme mali rôzne akcie aj počas pracovného týždňa ako napríklad bowling, paintball, podzemné tunely pod pevnosťou v Petrovaradine atd. Taktiež sme skoro každý večer niečo organizovali, minimálne posedenie pri pive v meste, v parku alebo kino.

Leto 2011 hodnotím ako jedno z najlepších v mojom živote a chcel by som sa poďakovať IAESTE za túto príležitosť. Zažil som 6 týždňov spoznávania nových krajín, miest, ľudí a kultúry. Spoznal som veľa zaujímavých ľudí od Brazílie, cez Španielsko, Palestínu atď. a verím, že si udržím tieto kontakty veľmi dlho. Každému by som takúto stáž odporučil a Srbsko ako krajinu taktiež. Napriek tomu, že ja ale aj ostatní stážisti z iných krajín sme sa pred príchodom trochu obávali Srbska, všetci sme boli veľmi milo prekvapení a ja by som určite nemenil túto stáž za stáž v inej krajine.