Moja cesta sa začala v Bratislave ráno o 8 00. Je veľa spojov do Mariboru, ale dlho sa čaká na prestup vo Viedni. Po príchode do Mariboru ma čakala Tina z IAESTE. Odviezli sme sa taxíkom na internát. Od stanice to síce ďaleko nebolo, ale mal som veľa veci a ona na tom trvala. Po príchode na internát  som okamžite dostal izbu, ktorá bola veľmi zachovalá. Izby boli pre dvoch ľudí a bolo tam dosť miesta pre oboch, k dispozícii som mal veľkú skriňu. Problém bol s internetom, lebo som každý si musel kúpiť vlastný kábel, mne ho našťastie požičal Fín, ktorý tam bol tiež na stáži. Jediné čo mi trošku vadilo bolo to, že na izbe sme nemali žiadne umývadlo. Kuchynka, záchody a sprchy boli spoločné pre ľudí na danom poschodí. Boli vo veľmi dobrom stave a každý deň boli čistené upratovačkami. V kuchynke bol varič a aj nejaké tie riady ktoré tam zanechali ľudia z ERAZMU, takže nebolo potrebné si ich kupovať.

Prišiel som tam cez víkend, takže hneď večer sme si boli sadnúť do mesta. Keďže som tam prišiel v Júli tak v Maribore bol akurát mesiac osláv a zábavy, a to znamenalo že vonku v celom meste bolo kopec stánkov a veľa umelcov na ulici. Bolo to fakt prekrásne a každú sobotu mali ohňostroj počas týchto dní. Hneď prvý deň som sa zoznámil s dvomi osobami z IAETSTE ktorý tam trávili čas so mnou, plus s domácimi.

V pondelok keď som mal ísť do roboty po prvý krát tak ma prišiel vyzdvihnúť Alan z IAESTE a zaviedol ma na univerzitu a zoznámil ma s príslušnými ľuďmi. Prvý deň tam síce môj tútor nebol, ale postarali sa o mňa jeho kolegovia. Ukázali mi v ktorom laboratóriu budem pracovať a čo by som asi tak mal robiť. Na druhý deň tam už bol môj tútor, príslušne sa mi ospravedlnil a vysvetlil mi bližšie jeho víziu a čo odo mňa očakáva. Bol veľmi milí a nevyvíjal na mňa nátlak. Moja práca tam spočívala v tom, že som inštaloval aplikačné servery do IMS siete. To zahrňovalo prácu v Linuxe a trocha programovania. Keď som tam išiel, nemal som s týmto skúsenosti, ale tam mi moji kolegovia pomohli a naučil som sa základy. Spolupracoval som s dvomi Slovincami, ktorý mi veľmi pomohli a s Japoncom ktorý bol aj môj spolubývajúci. Práca bol fakt úžasná. Pracoval som 7 hodín denne a keď som potreboval občas voľno tak som mohol pracovať z izby. Nikto ma v práci neobmedzoval a všetci boli ochotný mi pomáhať.

Čo sa týka programu, musím povedať že vždy sme mali čo robiť, starali sa o nás naozaj dobre. Každý víkend sme niekde boli, či už pri mori alebo na kúpaliskách. Ukázali nám tiež prírodu Slovinska a nejaké tie adrenalínové športy. Z týchto akcií ma strašne veľa prekrásnych zážitkov a ostalo mi aj veľa dobrých kamarátov. Fakt sme tam žili hlavne kvôli týmto víkendom

Ešte spomeniem študentské kupóny. Pár dní po príchode mi dali slovinské číslo a potom ma zobrali do hlavného mesta kde som si aktivoval študentské žetóny do mobilu. S nimi sa človek mohol najesť za 2 eura a dostal polievku, hlavné jedlo, šalát a dezert a to fakt veľké porcie. Inak cenovo to bolo podobné ako na Slovensku, možno trošku drahšie.

Na záver môžem fakt len povedať to, že naozaj odporúčam všetkým tam prísť a zažiť to čo som zažil ja, lebo slová to nevystihujú dostatočne :D